Elixíry, čierne oči... II. - Chytenie a útek

***Susan***

„Albus!“ dobehla som do riaditeľne. Sedela tam Minerva a rozprávala sa s ním.
„Prepáčte, že vyrušujem, ale Voldemort Severusa volal a vraj je nazlostený. Nemali by ste dať dokopy rád? Pre istotu?“
„Dobre. Minerva, zvolaj rád. Susan, pôjdeš upozorniť Williama. Aj aurori by mali byť v pohotovosti.“

O polhodinu som už bola na ministerstve.
Grissom tam našťastie ešte bol. Mám podozrenie, že ani nechodí domov.
Zaklopala som na dvere jeho pracovne a po Vstúpte vošla.
„Čo tu robíte, slečna Taylorová? Mám pocit, že nemáte nočnú službu.“
„Nie, pán Grissom. Prišla som vás varovať. Profesor Dumbledore má vážne odôvodnenie obávať sa, že smrťožrúti niekde zaútočia. Bolo by dobré privolať zvyšok oddelenia.“
„To nie je prvýkrát(spolu), čo ma Dumbledore varuje. Skoro by som si myslel, že má u neho špióna, keby som nevedel, že sa to nedá.“
V duchu som sa uškrnula.
„Dobre, začnite zvolávať kolegov. Radšej buďme pripravení.“

***Severus***

Zaútočili sme na Londýn. Aurori prišli naozaj rýchlo. A Susan s nimi! Do šľaka! Musím niekoho upozorniť... Grangerová!
Pribehol som k bojujúcej dvojici Bella/Grangerová a zašepkal Bellatrix do ucha: „Aha, tam je Potter. Nejdeš ho privítať, ako sa patrí?“
„Rada, zastúp ma, Severus.“
Začal som útočiť na Grangerovú. Myslím, že ma rýchlo spoznala a popustila na obrane. Schválne som ju tlačil k múru. Potom som prelomil jej obranu a pritisol ju tam, akoby som jej chcel zašepkať nechutné blbosti pred smrťou. Naklonil som sa k nej: „Grangerová, tento útok nie je iba pre srandu králikov. Lucius má chytiť Susan a ja starého Parkera. Musíte ju odtiaľto nejako dostať.“
„Dobre,“ povedala.
„A teraz ma poriadne kopnite a kúzlom ďaleko odhoďte.“
Poslúchla. Zase som skončil v smetiaku. Hrozné! Rýchlo som z neho vyliezol a obzeral sa po Susaninom parťákovi. Práve vyhral nad Crabbom. Nahradil som svojho kolegu a tvrdo na aurora zaútočil. Silný protivník, ani som nestíhal sledovať, ako sa darí mojej dcére. Starý bol prefíkaný ako líška a robil kopec úskokov, no nepodľahol som a čím dlhšie sme bojovali, tým som mal viac navrch. Nakoniec som ho dobre miereným expeliarmusom porazil a privolal si aj jeho druhý prútik, aby ma nemohol prekvapiť. S úškrnom som k nemu prešiel. Toho človeka som nikdy nemal rád, už mi spôsobil pár problémov, takže mi ho ani nebolo ľúto. Okrem toho, niekto sa ho určite pokúsi zachrániť. Ozval sa poriadny výbuch, všetci sme sa prikrčili. Čo najrýchlejšie som vstal a zase namieril na Parkera, ktorý nič nestihol urobiť. Zviazal som ho a s obavou som sa obzrel. Jedna budova sa zrútila.
„Do Salazara!“ ušlo mi. Nejaká padajúca tehla práve v tej chvíli zasiahla Susan a Malfoy ju hneď na to zviazal.
„Ideme!“ zvolal.
„Pekne si si ochránil mladšiu kolegyňu, len čo je pravda,“ hundral som si popod nos a prešiel k Parkerovi, aby som ho spolu so mnou premiestnil. Ocitli sme sa vo veľkej sále.
„Aspoň niečo,“ zasyčal Temný pán. Očami som hľadal dcéru. Malfoy ju držal vzadu za krkom ako nejaké zviera. Uh! Bola zviazaná a zjavne mala problém stáť na nohách. Na čele mala krvavú škvrnu, z ktorej ešte stále pramienkom vytekala krv. Dotlačil ju pred kreslo pána a donútil kľaknúť si. Vzpierala sa. Aby som bol pri nej bližšie, tiež som tam donútil dôjsť Parkera.
„Takže tuto máme čoraz slávnejšiu dvojku Taylorová, Parker. Chcel som sa s vami stretnúť,“ ľadovo sa usmieval Voldemort.
Susan automaticky zdvihla bradu, aby nemal pocit, že sa bojí alebo, že vyhral. Parker sa správal podobne. Obom z očí sršalo, ako Temným pánom hlboko opovrhujú.
No napriek tomu:
„Ty si ešte dosť mladá, hlúpa a naivná. Preto ti dám možnosť svoje rozhodnutie zmeniť. Môžeš sa pridať ku mne. Som silnejší a mám vznešenejší cieľ, ako tvoje hlúpe ministerstvo. A ty si predsa čistokrvná.“
Prekvapilo ma, že jej dal šancu. Ale jej hrdosť a nenávisť k nemu by jej samozrejme nedovolila prijať ju.
„Asi ste si toho o mne veľa nezistili,“ odpovedala takmer rovnako ľadovo.
„Zistil som si o tebe dosť. Si silná čarodejnica so skvelými výsledkami. Len na tej zlej strane. Na strane humusákov.“
„Keby ste ma naozaj poznali, keby ste si aspoň spomenul, že ste mi zabili rodičov a vedeli, že bývam dokonca na hrade, určite by vám došlo, že som verná profesorovi Dumbledorovi. Nebyť jeho (nie čiarka) zabijete aj mňa. Som v ráde, som aurorka, teda na strane vášho presného opaku. Pardon, neviem, či slovo presný Albusa vystihuje. Nazvali ste sa totiž najsilnejším, ale dovoľte mi, aby som sa zasmiala. Najsilnejší čarodejník na planéte je rozhodne on a vy mu nesiahate ani po špičku topánky. Milý Tom, ty nečistokrvný humusák, ani obyčajná čarodejnica ako ja sa ťa nebojí.“
Sakra, tiež nemusí ťať tak hlboko!
Temný pán zúril, zasiahla jeho kurie oko s dokonalou presnosťou.
„A ak by som sa odtiaľ náhodou dostala, pozdravím chlapca, ktorý prežil. Koniec koncov, prežiť u vás nie je žiaden problém, nie? Ani len tí vaši služobníci za nič nestoja.“
„CRUCIO!“ skríkol až trasúc sa od zlosti. Zo začiatku zaťala zuby, aby nekričala, ale po dlhom čase už nevydržala. Potom prestal.
„Ty malá suka, ukážem ti, aký je život takých naničhodníkov ako ty. Odtiaľto sa živá nedostaneš, aj keby v tejto chvíli zdochol ten tvoj starý všivák s tým hlupákom Potterom! Postarám sa, aby si trpela čo najviac a čo najdlhšie. Dennodenne, kým len vydržíš ťa budem mučiť, vždy akurát toľko, aby si prežila, ale netúžila žiť. Mala si možnosť pridať sa ku mne, no ty ma začneš urážať. Pred smrťou ti do hlavy vtlčiem aspoň trochu rozumu: Nikdy neurážaj silnejšieho!“
Obrovský balvan mi spadol zo srdca. Ešte mám čas.
„Tvoja sila je len v tom, že máš okolo seba kôpku posratých zbabelcov. Onedlho s tebou Potter skoncuje a ja budem tá, ktorá bude oslavovať. Zdvíhať čašu na tvoju smrť, Riddle,“ opäť zdvihla bradu. A Temný pán ju opäť začal trápiť Cruciatusom. Myseľ mi pracovala na plné obrátky, no nenapadlo mi nič, ako by som jej mohol pomôcť. Na Parkera sa zabudlo. Drgol som do neho, aby si ho pán všimol a dal Susan pokoj. Našťastie to zabralo. Susan sa musela opierať o zem (napriek tomu, že na nej kľačala) a ťažko dýchala.
„A teraz ty, Parker. Žiješ už tak dlho a zatkol si už poriadnu kopu mojich služobníkov. Prekážaš mi skoro tak, ako táto sopľaňa. Crucio!“
Teraz trápil zase jeho.
„On pôjde na druhý svet prvý a jej pred očami. Je presne ten typ, ktorý trpí smrťou iných... Takže sa postarám, aby jej videla čo najviac! Severus, odprevaď našich hostí do cely.“
Okamžite som poslúchol jeho príkaz. Parkera postrčil a Susan zdvihol na nohy. Ona na tom bola o dosť horšie. Hneď ako sme zašli za prvý roh som ju začal podopierať a keby tam nebol Parker, zoberiem ju na ruky. Z cely, kde som ich mal strčiť som odstránil staré mŕtvoly (niektoré ešte z čias Voldemortovej prvej vlády) a pričaroval im vodu.
„Ak sem niekto vojde, voda zmizne,“ šepol som jej do ucha tak, aby to jej kolega nepočul.
Slabo prikývla a pošepla: „Nerob žiadne hlúposti. Nechcem vidieť aj tvoju smrť.“
Sadla si na zem a ešte som sa k nej sklonil. Nahlas som povedal: „Za svoju hlúposť a nevymáchanú hubu zgegneš.“
Ale to bol iba krycí manéver kvôli Parkerovi, ktorý sa mi aj tak hovoril nesmierne ťažko. Do topánky som je šikovne strčil prútik (Parkerov) a zakryl ho nohavicou.
„Pán si vás dá zavolať najskôr zajtra, kedy dostanete ozajstnú príučku. Dnes to bola len predohra. Nazbierajte sily, pretože budete trpieť,“ precedil som pomedzi zuby a dúfal, že to Susan pochopila. Teraz sa má šetriť a zajtra ju odtiaľ dostanem aj s pomocou rádu.

„Albus!“ dobehol som do jeho pracovne.
„Už som to počul, Severus. Je mi to ľúto.“
„To si nechajte pre seba. Hlavne ju musíme odtiaľ dostať, kým ju na smrť neumučí.“
„Dobre vieš, že sa na to miesto nevieme dostať. Obávam sa, že neviem, ako ju zachrániť,“ sklonil hlavu.
„Niekoho by som tam možno mohol dostať. Aspoň to skúsim!“
„O polhodinu je porada, Severus, prediskutujeme to tam.“

„Hlavný bod nášho stretnutia je smutná správa. Malfoy chytil Susan a Severus Parkera.“
„Šikovne, Severus,“ zavrčal Moody.
„Temný pán o mne pochyboval, Moody. Prekážalo mu, že som mu zabudol spomenúť, že je Susan na hrade a aj v ráde,“ zavrčal som nahnevane.
„O tom sme už hovorili niekoľkokrát,“ zasiahol Albus skôr, akoby sme sa začali hádať.
„Problém je, že nevieme ako ju odtiaľ dostať. Voldemort je na ňu taký nahnevaný, že ju chce mučiť čo najdlhšie. Severus si myslí, že by sa mu tam niekoho podarilo dostať. S jeho pomocou by Susan a Parker mohli ujsť, ale bude to takmer samovražedná akcia.“
„Spýtam sa vás rovno, kto je ochotný tam ísť?!“ prerušil som ho a postavil sa. Úprimne som pochyboval, že niekto pôjde. Nikomu z nich som nikdy neveril a keď som uvidel, že aj Albus pochybuje... Budem ju odtiaľ musieť dostať sám.

***Remus***

Srdce mi zovrelo. Chytili ju. Chytili... Ale ešte žije. To nie je možné, aby sa jej niečo stalo!
„Spýtam sa vás to rovno, kto je ochotný tam ísť?!“ prerušil Snape Dumbledorove slová a postavil sa.
„Ja,“ ozval som sa bez rozmýšľania. Musíme ju odtiaľ dostať. Snape prikývol. Na tvári mal opäť ten nepreniknuteľný výraz. Ale napriek tomu som cítil, že ho to trápi. Na sebe nedal nič znať, no šiesty zmysel mi nahováral, že v tom najhlbšom vnútri sa zožiera strachom, aj keby si to sám sebe nepriznal. Naznačovalo tomu jeho výbušné správanie.
„Aj ja,“ privstal k nám Harry.
Aspoň na niečo bola dobrá moja reč. Hermiona a Minerva sa k nám tiež pridali, ale to bolo všetko.
Ostatní sa príliš báli. Nečudoval som sa, možnosť, že odtiaľ odídeme živí, bola minimálna.
„Mám sa spýtať na ministerstve, či by sa k nám ešte niekto pridal?“ opýtala sa Hermiona.
„To nemôžete, vyšlo by najavo, že Severus je smrťožrút,“ pokrútil hlavou Dumbledore.
„Teraz som si uvedomila... bude spln,“ poznamenala nespokojne Hermiona.
„Došľaka. Ale... Susan mi doniesla protivlkolačí elixír. Mohol by som účinne a fyzicky útočiť aj ako vlkolak. A snáď ich šokuje jej premena,“ kývol som plecami.
„Susan nie je krvilačná, že nie?“ spýtala sa Tonksová.
„Vôbec,“ pokrútil hlavou Snape, „bol som s ňou počas splnu.“
„Ak si zoberie protilátku, ani sa nepremení,“ dodal som.

***Susan***

Severus opäť prišiel do našej cely. Parker nespal, ale otec sa o jeho spánok postaral.
„Je tu Lupin, Potter, Grangerová a McGonagalová. Tu máš svoj prútik. Ten prvý daj Parkerovi, keď odídem. V správnom čase musíte zaútočiť.“
„Severus, dnes je spln,“ podotkla som.
„Vieme. Ten správny čas bude práve, keď sa premeníš. Musíte využiť chvíľu prekvapenia. Keď na nás začnú páliť, môžu vyvolať dojem, že sme obkľúčení. Vznikne panika, využite to najlepšie, ako sa dá. Susan, dávaj si na seba pozor,“ objal ma a tým totálne šokoval.
„Neboj, oci,“ uškrnula som sa.
So smutným pohľadom odišiel.
„Ennervate,“ mierila som na Parkera.
„Parker, tu máte prútik,“ podala som mu ho, „skryte si ho.“
„Odkiaľ ho máte?“ nechápal.
„To je jedno. Hlavne ma počúvajte. Onedlho po nás prídu, ešte neútočte. Budeme mať malú pomoc. Síce iba štyria ľudia, ale lepšie ako nič. Keď vyjde mesiac, poriadne ich prekvapím, nezľaknite sa. Raz ma pohrýzol jeden vlkolak, ale nie počas splnu. Sčasti sa premieňam, ale nie som krvilačná. Ale budem sa tak tváriť. Okrem toho nám pomôže ešte jeden skutočný vlkolak, ktorý však vypil protivlkolačí elixír. Tiež bude útočiť, akoby nič nevypil. Potom útočte a bežte,“ zmĺkla som, pretože som začula kroky. Parker si tesne stihol skryť prútik. Prišiel po nás môj otec. Vo dverách nám kývol, aby sme išli von a potom išiel za nami. Keď som sa ohliadla cez rameno, nenápadne na mňa žmurkol. Pred vstupom do siene som sa zhlboka nadýchla. Cez malé okienko som si všimla, že sa už zotmelo, ale po oblohe sa ešte potulujú mraky. Preto som sa ešte nepremenila. Teraz budem musieť čakať, kým ich vietor odfúkne.
Vstúpili sme do siene a otec nás donútil opäť si kľaknúť pred Voldemorta. Bez váhania som sa mu pozerala do tých jeho odporných červených očí. Už sa teším na tvoj koniec, Tom Riddle.
„Ale, ale, koho to tu máme. Odvážnu Taylorovie dcéru... Tak sa pozrieme, ako budeš trpieť dnes. Crucio!“ zoslal na mňa mučiacu kliatbu. Bolesť mi pulzovala celým telom, v žilách vrelo, mäso sa pálilo. Až keď začali pracovať moje hlasivky, Voldemort prestal. Unavene som ležala na zemi. Teraz ho nemôžem zlostiť, musím načerpať sily.
„A teraz by sme mohli prejsť k druhému bodu tvojho trápenia. Treba priniesť obeť.“
Takmer všetci smrťožrúti dychtili poslúchnuť jeho príkazy a želania.
„Sám ju vyberiem, u iných by sa možno prihlásilo svedomie. Postrážte mi ich, kým sa vrátim,“ premiestnil sa preč.
Strašne ľutujem tú obeť, ale bola by som rada, keby ten mesiac už vykukol. Pozerala som uprene na malé okienko, kde som videla zakrytý mesiac. No tak, pohni sa, mrak!
„Čo keby sme sa s nimi za tú chvíľu zabavili?“ ozval sa Malfoy.
„Na tvojom mieste by som ich nechal tak. Pán hovoril, že sú to iba jeho väzni,“ zavrčal otec. Vymýšľať vie dobre. Aj on kde tu šibol pohľadom k okienku. Mrak sa konečne trochu pohol. Ešte! No! Kúsok! Pohni sa, ty kopa vyparenej vody! Ďalší milimeter.
„Čo tak čumíš na mesiac? Dúfaš, že ti pomôže?“ rehotal sa Malfoy.
„Hej, že ťa premení na kôpku netopierieho trusu,“ odfrkla som si a odtrhla pohľad od gule, aby som ho prešla opovržlivým pohľadom.
„Ty ma nebudeš urážať!“ vytiahol prútik.
„Malfoy, upokoj sa. Voldemort si to s ňou dostatočne vybaví,“ sykol Severus.
„Ale ja tiež!“
„Chceš, aby sa na teba pán nazlostil?“ hovoril nebezpečne.
„Vieš, aký je na také veci žiarlivý,“ dodal.
„Viem,“ odsekol Malfoy.
Telom mi prešlo mravčenie. Rýchlo som pozrela do okienka. Mesiac ožaroval moju premenu.
„Došľaka!“ všimol si to prvý smrťožrút. To už som vybehla po nich divoko vrčiac. Nechcela som nikoho nakaziť, ale strašiť ich môžem. Začula som výkriky na druhej strane. Remus zjavne tiež zaútočil.
Všade okolo sa začali mihať zaklínadla. Začula som, ako Severus skríkol skvelú vetu na paniku: „Sme obkľúčení!“
Zo začiatku som sa zaklínadlám iba vyhýbala, ale nakoniec som musela vytiahnuť prútik. To som urobila potom, ako ma jedno obzvlášť silné zaklínadlo odhodilo o stenu. Keby nás nekryli, už som mŕtva, pretože som sa pár sekúnd ani nepohla. Prišiel ku mne Parker a postavil ma na nohy. Mierilo na nás asi desať zaklínadiel, skríkla som „Zlato!“ a súčastne s Parkerom vyčarovala silný zlatý štít, ktorý nás obklopil a všetky zaklínadla odrazil. Opäť sme sa vyhýbali zaklínadlám a sami útočili. Zase ma niečo zasiahlo, zozadu, ale ustála som to.
Pred reťazou smrťožrútov som použila tlakovú vlnu, až všetci v okruhu piatich metrov skončili na zemi. S Parkerom sa nám podarilo preraziť cestu von. Bežali sme k zlatému tanieru, ktorý niekto začaroval, aby levitoval vo vzduchu.
Ako náhle sme sa ho obaja dotkli, cítili sme potiahnutie. Vydýchla som si, žijem. Je to vôbec možné? Keď ma Malfoy chytil, už som si myslela, že som mŕtva. Asi aj preto som mala pred Voldemortom toľko odvahy. Už mi to mohlo byť jedno. Ale ja žijem. Naozaj... Zázrak!

6. Kapitola || 8. Kapitola

Odchod a... Články a... NekrológMalý náhrdelník s krásnym srdiečkomVlkolačie spoločenstvoFingovaná smrťChytenie a útekAko ju varujem?Dohováranie...ty na tom vôbec nič nezmeníš...MargateVyštvanie Návrat a zoznámenie s...